Chorá spoločnosť, chorí občania

Autor: Lenka Bachratá | 26.6.2014 o 9:38 | Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1077x

Naše zdravie závisí na našej zdravotnej starostlivosti oveľa menej, než si myslíme.  „Zdravotná starostlivosť“ v kontexte západného medicínskeho prístupu nie je starostlivosťou o zdravie, ale starostlivosťou o choroby. Zrejme len málokto príde k lekárovi, aby sa s ním poradil, ako si udržať zdravie. A aj keby prišiel, asi by nepochodil: naša medicína má totiž len veľmi obmedzené prostriedky na skutočnú prevenciu, teda predchádzanie chorobám. Prevencia je v jej pojatí tzv. sekundárnou prevenciou, teda včasným záchytom ochorení.

Starostlivosť o Zdravie je zo svojho princípu veľmi ošemetná záležitosť. Veľmi ťažko sa dá totiž vymedziť, čo to zdravie v skutočnosti je.

Ako tvrdí WHO, „Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia.“

Náš štát ústami ministerstva zdravotníctva proklamuje, že zdravotná starostlivosť na Slovensku je najmä odrazom kvality zdravotného systému a má byť plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k nesmierne širokému pojatiu zdravia je to ale holý nezmysel. „Stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody“ totiž len veľmi málo súvisí s kvalitou a rozsahom zdravotného systému. Je známy fakt, že v skutočnosti len 20% nášho zdravia závisí na zdravotnej starostlivosti. 10% je vraj v našich génoch a za zvyšných 70% je zodpovedný náš život ako taký.

Aby sme mohli dosiahnuť stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, potrebujeme byť schopní uspokojovať svoje potreby. Tak je to v ľudskom tele z jeho živočíšnej podstaty. Ak je človek hladný alebo smädný, ak nemá kde bývať a bojí sa o prácu, len sotva môže hovoriť o pohode.

Nezávisle na tom, o aký druh potreby ide – ak vnímame jej neuspokojenie ako frustráciu, naša hlava dáva telu prostredníctvom emócií informáciu, ktorú telo to vyhodnotí ako stav ohrozenia. Ihneď štartuje stresovú reakciu, ktorej cieľom je za každú cenu túto frustráciu uspokojiť. Ak sa nám to však po dlhšie obdobie nedarí, ak si nevieme nájsť prácu, nevieme zabezpečiť svoju rodinu, ak žijeme v neustálom strachu o budúcnosť a nemáme priestor a podmienky na odpočinok, zdravé stravovanie a pohyb, nutne sa to odrazí na našom zdraví.

Stres v tele pretrváva a nesie so sebou nepriaznivé zdravotné následky: napríklad zvýšený tlak, tráviace problémy, poruchy imunity, problémy so spánkom, zvýšenú hladinu cukru a pretrvávajúce napätie vo svaloch, ktoré sa prejavuje bolesťou, najmä chrbta. A už je tu Choroba, ktorá končí v osídlach zdravotníctva. A lekár ju síce môže zastabilizovať a zabrániť jej ďalšiemu zhoršovaniu, ale ani s najlepšími prístrojmi a liekmi nemôže odstrániť jej príčinu.

Ako nám ukazuje Maslowova pyramída potrieb, základom je vždy uspokojenie fyziologických potrieb: potreby potravy, vody, vzduchu, pohybu, primeranej teploty a ďalších.

 

Ale človek ako bytosť rozumná má aj oveľa vyššie potreby, ktoré prichádzajú na rad, keď sú uspokojené tie základné.  

Ako prvá sa vynára potreba bezpečia. A s ňou pocit istoty, stálosti, štruktúry, zmysluplných pravidiel a tiež oslobodenia sa od strachu a úzkosti. Dosiahnuť uspokojenie na tejto úrovni naozaj nie je na Slovensku ľahké. V našom systéme nejasných a neprehľadných pravidiel a zákonov, ktorým rozumejú len tí vyvolení, kde žijú celé priemyselné odvetvia z nášho strachu a neistoty, a kde všetky kroky smerujú k obmedzeniu nášho slobodného rozmýšľania, konania a k vytvoreniu závislosti na systéme, nám nepomôže ani najdrahšia životná poistka.

Ak nemáme pocit bezpečia, ak nám spoločenské pravidlá a normy bránia byť samým sebou a tvorivo sa realizovať, ak sa zo všetkých strán vynárajú informácie, reklamy a zákony, ktoré šíria strach a obavy, prepadá nás beznádej a s ňou úzkosť a depresia.

V poslednom období ich v ambulanciách stretávame stále častejšie. Panické ataky, úzkostné a depresívne stavy, fóbie, únavové syndrómy- práve tie sa donekonečna prejavujú dramatickými a úpornými príznakmi, ktoré nútia lekárov robiť nové a nové nákladné vyšetrenia, aby v závere zhodnotili: nič sme nenašli, je to z psychiky. Vo výsledku to stojí veľa peňazí, prudko sa zvyšuje spotreba antidepresív, ale nič zásadné sa nevyrieši. Pretože príčinu, ktorou je aj naša civilizovaná a demokratická spoločnosť, nevie zdravotníctvo odstrániť.

Z pohľadu „zdravotnej starostlivosti“ má v týchto prípadoch najväčší zmysel pracovať terapeuticky s psychikou. Avšak psychologické a psychoterapeutické prístupy sú našim zdravotníctvom odsúvané stále viac na okraj. Z hľadiska ekonomických záujmov vplyvných skupín je totiž oveľa efektívnejšie ľudí dlhodobo liečiť, než ich uzdravovať.   

A tak opakovane navštevujeme lekárov, plníme ambulancie a nemocnice, nechávame si robiť vyšetrenia a sme nahnevaní, že nás to stojí veľa času a peňazí a aj tak nám nie je lepšie.

Ľudia aj štát z toho obviňujú zdravotníctvo. To naše má síce ďaleko od dokonalosti, ale v tomto je do veľkej miery nevinne. To naša spoločnosť svojim spôsobom fungovania prispieva k vzniku mnohých tzv. civilizačných ochorení. Len si skúste uvedomiť, z čoho vás v poslednej dobe bolela hlava alebo žalúdok, pri čom sa vám rozbúšilo srdce a zvýšil tlak, čo vám zhoršuje spánok a z čoho vás bolí chrbát.

Úlohou demokratického štátu je, aby nám občanom prostredníctvom našich daní pomáhal uspokojovať naše potreby. Ale štát, ktorý nám znemožňuje získať zmysluplné zamestnanie a s ním finančné ohodnotenie, ktorý veľmi komplikuje podnikanie, ktorý nám všemožne bráni realizovať sa a vyjadriť slobodne svoj názor, ktorý umožní, aby nám boli poskytované deformované a strach šíriace informácie a ktorý uprednostňuje ekonomické ukazovatele pred spokojnosťou svojich občanov, túto funkciu zreteľne neplní. Ak by sme chceli vyjadriť výsledky jeho fungovania ukazovateľom hrubého domáceho šťastia, asi by vyšlo veľmi smutné číslo.   

Ani najlepší zdravotný systém nezlepší naše zdravie, ak nám spoločnosť, v ktorej žijeme, neumožní uspokojovať naše potreby.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?